Domáci med od včelára s overiteľnou šaržou a laboratórnymi protokolmi
Domáci med z vlastnej včelnice s dôrazom na pôvod, šaržu a transparentnosť. Testované v akreditovanom laboratóriu metodikou MIC vyvinutou v SAV. Med má dohľadateľný pôvod a konkrétne údaje.
Na tejto stránke nájdete nielen med od včelára, ale aj vysvetlenie z pohľadu praxe a skúseností, prečo med kryštalizuje, prečo sa vyrába pastovaný med a prečo sme zaviedli overovanie šarží a laboratórne protokoly.
Rodný list šarže, pôvod a dostupné protokoly. Kód šarže môžete napísať ručne alebo vybrať zo zoznamu.
Tento web je edukatívny a zároveň slúži ako transparentný sprievodca pri výbere medu od včelára. Med je potravina, nie liek. Neuvádzame zdravotné tvrdenia.
Autor: Michal Blaško (Včelárstvo MIJA).
Registrovaný včelár a predajca z dvora.
CEHZ (včely): 382917
RVPS (predaj z dvora): 2058/2022
V centre tejto stránky je domáci med od včelára, no zároveň aj vyššia úroveň transparentnosti: konkrétna šarža, konkrétny pôvod a pri vybraných šaržiach aj dostupné laboratórne overenie.
Čo je med a ako vzniká
Med nezačína ako hotový produkt v pohári. Začína ako nektár alebo medovica, ktoré včely zbierajú, enzýmovo spracujú a postupne menia na med.
Med vzniká dozrievaním v úli. Včely do nektáru pridávajú vlastné enzýmy a zároveň znižujú obsah vody, až vznikne stabilná prírodná potravina s charakteristickou chuťou, vôňou a štruktúrou.
Rôzne znášky a rôzne sezóny prirodzene vytvárajú rozdiely medzi jednotlivými šaržami.
1) Zber nektáru alebo medovice
Včely prinášajú do úľa surovinu, ktorá ešte nie je hotovým medom. Už v tejto fáze záleží na tom, z akých rastlín alebo zdrojov pochádza.
- rôzny pôvod = rôzna vôňa, chuť a farba
- rôzne rastliny = rôzna rýchlosť kryštalizácie
- preto sa medy prirodzene líšia aj medzi rokmi
2) Spracovanie včelami
Včely nektár alebo medovicu nielen presúvajú, ale aj spracúvajú. Počas tohto procesu dochádza k enzymatickým zmenám a k postupnému dozrievaniu medu.
Kvalita medu sa nezačína až v pohári. Začína už tým, ako vzniká v úli a čo sa s ním deje po vytáčaní.
Vzhľad medu nestačí na posúdenie kvality
Med môže byť svetlý alebo tmavý, tekutý alebo kryštalizovaný, jemný alebo výrazný. To samo o sebe ešte nehovorí, či ide o kvalitný med. Najväčšiu váhu má pôvod, spôsob spracovania, skladovanie a šarža.
Typy medu: základné rozdelenie
Med sa najčastejšie delí podľa toho, z akého zdroja cukrov vznikol. Z tohto pohľadu existujú dva hlavné typy: nektárový med a medovicový med.
Nektárový med
Nektárový med vzniká z nektáru kvetov rastlín. Včely zbierajú sladký nektár z kvetov, v úli ho spracujú pomocou enzýmov a postupným odparovaním vody z neho vzniká med.
Botanický pôvod nektáru ovplyvňuje senzorické vlastnosti medu. Rôzne rastliny prinášajú do nektáru rôzne prirodzené rastlinné zlúčeniny, najmä fenolické látky, flavonoidy a ďalšie sekundárne rastlinné metabolity. Práve tieto látky sa podieľajú na farbe, vôni a chuti medu.
- vzniká z nektáru kvetov rastlín
- farba býva od veľmi svetlej po jantárovú
- aróma a chuť závisia od botanického pôvodu
Nektárový med sa ďalej delí na:
- jednodruhový med – keď v mede prevažuje nektár jednej rastliny (napr. agátový, lipový alebo slnečnicový med)
- viacdruhový med – keď v mede neprevažuje jedna rastlina; v praxi sa označuje ako kvetový med
Jednodruhový med neznamená, že pochádza výlučne z jednej rastliny, ale že jedna rastlina v jeho pôvode výrazne prevažuje.
Medovicový med
Medovicový med vzniká z medovice. Medovica je sladká šťava nachádzajúca sa na listoch a ihličí stromov, ktorú produkujú najmä drobné rastlinné cicavé hmyzy (napríklad vošky alebo červce). Včely túto sladkú tekutinu zbierajú podobne ako nektár a v úli z nej vytvoria med.
Chemické zloženie medovice sa líši od kvetového nektáru. Medovicový med preto často obsahuje viac minerálnych látok, oligosacharidov a ďalších prirodzených zlúčenín, ktoré prispievajú k jeho tmavšej farbe, výraznejšej vôni a plnšej chuti.
- vzniká z medovice na stromoch
- farba býva často tmavšia, od jantárovej po veľmi tmavú
- chuťový profil býva výraznejší a aromatickejší
Medovicové medy sa často označujú aj ako lesné medy, pretože vznikajú najmä v lesnom prostredí.
Rýchla orientácia v základných typoch medu
- Nektárový med → vzniká z nektáru kvetov rastlín
- Medovicový med → vzniká z medovice na stromoch
- Jednodruhový med → prevažuje jedna rastlina
- Kvetový med → viacdruhový nektárový med
Rozdiely medzi jednotlivými druhmi medu vznikajú najmä v dôsledku botanického pôvodu a zdroja cukrov, z ktorých včely med vytvorili.
Zloženie medu: z čoho sa med skladá
Med sa skladá najmä z cukrov (fruktóza a glukóza), vody, enzýmov, organických kyselín, minerálnych látok a rastlinných zlúčenín. Pri nektárových medoch obsahuje aj stopové množstvo peľu.
Med nie je len sladká tekutina. Je to prirodzený komplex látok, ktorý vzniká spracovaním nektáru alebo medovice včelami. Jeho výsledné vlastnosti neurčuje len cukor, ale aj voda, enzýmy, organické kyseliny, minerálne látky a ďalšie prirodzené zložky.
Med sa skladá najmä z prirodzených cukrov a vody, no dôležité sú aj enzýmy, organické kyseliny, minerálne látky, rastlinné fytochemikálie, aromatické zlúčeniny a pri nektárových medoch aj stopové množstvo peľových zŕn.
Práve kombinácia týchto zložiek ovplyvňuje chuť, vôňu, farbu, kryštalizáciu a prirodzený charakter medu.
Hlavné zložky medu
Najväčší podiel tvoria prirodzené cukry, najmä fruktóza a glukóza. Práve ich pomer výrazne ovplyvňuje, ako sladko med pôsobí a ako rýchlo kryštalizuje.
- fruktóza a glukóza – hlavný zdroj prirodzenej sladkosti
- voda – kvalitný zrelý med má mať spravidla nízky obsah vody; bežne sa sleduje hranica okolo 18 %
- nízky obsah vody pomáha stabilite medu a znižuje riziko kvasenia
Čo dáva medu jeho prirodzený charakter
Okrem cukrov obsahuje med aj ďalšie prirodzené látky, ktoré rozhodujú o jeho charaktere a kvalite.
- enzýmy od včiel – vznikajú pri spracovaní nektáru včelami
- organické kyseliny – ovplyvňujú chuť a prirodzené pH medu
- minerálne látky – bývajú výraznejšie najmä pri tmavších medoch
- rastlinné fytochemikálie – pochádzajú z rastlín a podieľajú sa na farbe, vôni a chuťovom profile
- aromatické látky – vytvárajú typický senzorický charakter jednotlivých druhov medu
Práve tieto menšie zložky rozhodujú o tom, prečo sa jednotlivé medy líšia farbou, vôňou, chuťou aj správaním pri kryštalizácii.
Peľ v mede ako prirodzená stopová zložka
Pri nektárových medoch sa v mede prirodzene nachádza aj stopové množstvo včelieho peľu.
- peľ pomáha lepšie určiť botanický charakter medu
- môže prezradiť, z akých rastlín včely zbierali nektár
- patrí aj medzi drobné častice, ktoré môžu pôsobiť ako zárodky kryštalizácie
U osôb citlivých na včelí peľ sa môže ojedinele vyskytnúť alergická reakcia aj po konzumácii medu, najmä pri niektorých druhoch nektárového medu, ktoré môžu obsahovať vyššie množstvo peľových zŕn.
Medy s prirodzene nižším obsahom peľu sú napríklad agátový med alebo medovicové medy, no ani tie nie sú úplne bez peľových stôp.
Prítomnosť peľu v mede neznamená liečivé účinky. Je to prirodzená stopová zložka súvisiaca s pôvodom medu. Med je potravina, nie liek.
Med nie je vhodný pre deti do 12 mesiacov z dôvodu rizika detského botulizmu.
Často kladené otázky
Z čoho sa skladá med?
Med sa skladá najmä z fruktózy, glukózy, vody, enzýmov,
organických kyselín, minerálnych látok a rastlinných zlúčenín.
Obsahuje med peľ?
Áno, najmä nektárový med obsahuje stopové množstvo peľových zŕn,
ktoré súvisia s jeho botanickým pôvodom.
Spracovanie medu: kde sa rozhoduje o zachovaní jeho vlastností
Najprirodzenejšia a najdokonalejšia forma medu je tá, ktorú včely uložili do voskovej bunky a zaviečkovali. Keď sa med z bunky vyberie, jeho ďalšie vlastnosti začína ovplyvňovať spôsob spracovania, kontakt so vzduchom, teplota aj skladovanie.
Med, ktorý včely vytvorili z nektáru alebo medovice, dozrel v úli a bol uložený do voskovej bunky a zaviečkovaný, predstavuje pre dané podmienky najprirodzenejšiu a najkvalitnejšiu podobu medu. Práve od chvíle, keď ho človek z tejto bunky vyberie, sa začína rozhodovať, ako veľmi si med zachová svoje pôvodné vlastnosti.
Pri spracovaní medu sa láme chlieb. Nie každý pravý med si po vybratí z plástu zachová rovnakú mieru svojich pôvodných vlastností. Rozhoduje najmä to, čo sa s ním deje na ceste z voskovej bunky do pohára.
Čím je cesta medu z úľa do pohára kratšia, šetrnejšia a bez zbytočného tepelného zaťaženia, tým bližšie zostáva med svojej pôvodnej podobe.
Najšetrnejšia forma: plástový med
Najmenší zásah do vlastností medu nastáva vtedy, keď sa med vyreže aj s celým voskovým plástom a vloží sa priamo do pohára. V takom prípade prechádza med len minimálnym spracovaním a zostáva najbližšie svojej pôvodnej podobe pod viečkom vo voskovej bunke.
- najkratšia cesta medu z bunky do pohára
- najnižšie ovplyvnenie jeho vlastností
- bez odviečkovania, medometu a ďalších zásahov
Z pohľadu zachovania pôvodného stavu ide o formu, ktorá je medu najbližšia po tom, čo opustí úľ.
Raw med po vytáčaní
Bežnejšou cestou je odviečkovanie plástov a vytáčanie medu v medomete. Aj takýto med sa stále zaraďuje medzi raw medy, ak neprešiel tepelným zásahom, no už tu dochádza k väčšiemu kontaktu medu so vzduchom a kyslíkom.
Pri odviečkovaní, vytáčaní a manipulácii sa zväčšuje plocha medu, ktorá prichádza do kontaktu so vzduchom. Niektoré prirodzené zložky medu, najmä enzýmy a niektoré rastlinné fytochemikálie, môžu byť na takéto spracovanie citlivé.
- med zostáva bez tepelného zásahu
- už však nejde o úplne pôvodný stav ako vo voskovej bunke
- po vytáčaní je ideálne med čo najskôr naplniť do pohárov
Čo pomáha zachovať prirodzené vlastnosti medu
Po vytáčaní je pre med priaznivé, ak sa čo najskôr naplní do pohára a následne sa skladuje v tme a chlade. Takáto cesta je po plástovom mede jednou z najšetrnejších možností.
Pastovanie: mechanicky náročné, ale šetrné riešenie
Nevýhodou raw medu je, že prirodzene kryštalizuje a môže stvrdnúť až na veľmi pevnú hmotu. To potom často vedie k jeho opätovnému roztápaniu. Jednou z najšetrnejších ciest, ako sa tomu vyhnúť, je pastovanie medu.
Pri pastovaní sa med mechanicky premiešava v pravidelných intervaloch, čím sa rastúce kryštály rozbíjajú na menšie časti. Ideálny priebeh býva pri teplote okolo 15 °C.
- bez potreby opakovaného zohrievania
- med si zachováva praktickú pastovitú konzistenciu
- nekvapká, netečie a nestvrdne na kameň
- z pohľadu bežného používania je veľmi praktický
Pastovanie je pre včelára časovo, logisticky aj fyzicky náročnejšie, no z pohľadu zachovania vlastností medu ide o veľmi zaujímavú a šetrnú formu spracovania.
Zohrievanie: návrat tekutosti za určitú cenu
Jednoduchšou a rýchlejšou cestou je stvrdnutý raw med zohriať a vrátiť mu tekutú a číru podobu. Vizuálne to pôsobí atraktívne, no daňou za tento vzhľad môže byť väčšia alebo menšia strata pôvodných vlastností.
Čím výraznejšie je tepelné zaťaženie medu, tým väčšie je riziko, že sa zmenia alebo oslabia niektoré jeho prirodzené biologické a senzorické vlastnosti.
Inými slovami: tekutý a číry vzhľad nemusí znamenať lepší med. Môže ísť len o med, ktorý prešiel cestou pohodlnejšou pre predaj alebo používanie, ale menej šetrnou k jeho pôvodnému stavu.
Ako spoznať, čo sa s medom dialo po vytáčaní
Pri hodnotení medu má veľký význam nielen jeho pôvod, ale aj to, ako bol spracovaný po vytáčaní. Práve tu sa často rozhoduje, nakoľko si med zachová svoje pôvodné vlastnosti.
Spracovanie medu v skratke
Med je najdokonalejší vo chvíli, keď ho včely uložili do voskovej bunky a zaviečkovali. Každý ďalší krok po vybratí z plástu znamená určitú mieru zásahu.
- plástový med – najnižšie ovplyvnenie vlastností
- raw med po vytáčaní – stále šetrná forma bez tepelného zásahu
- pastovaný med – praktická a šetrná forma spracovania bez opakovaného roztápania
- zohrievaný med – vizuálne atraktívnejší, ale s vyšším rizikom straty pôvodných vlastností
Preto nie je dôležité pýtať sa len na to, či je med pravý, ale aj na to, ako bol spracovaný od voskovej bunky až po pohár.
Kryštalizácia medu: mýtus vs. realita
Kryštalizácia patrí medzi najčastejšie nesprávne chápané vlastnosti medu. Pri mnohých medoch ide o prirodzený fyzikálny proces, nie o znak falšovania ani zlej kvality.
Tekutý a číry med nie je jediný správny stav. Pri mnohých druhoch medu je postupná kryštalizácia normálny a očakávaný vývoj.
Kryštalizácia je fyzikálna zmena štruktúry medu – vznik a rast kryštálov cukrov. Sama osebe neznamená zhoršenie kvality.
Prečo med kryštalizuje
Med je presýtený roztok cukrov, najmä glukózy a fruktózy. Postupne sa začnú vytvárať kryštály, ktoré menia jeho štruktúru z tekutej na krémovú až tuhú konzistenciu.
- záleží na druhu medu
- záleží na pomere glukózy a fruktózy
- záleží aj na teplote skladovania
Prirodzený vývoj konzistencie
Po vytáčaní býva med zvyčajne tekutý a číry. Postupne sa však začnú vytvárať kryštály, ktoré menia jeho konzistenciu.
- tekutý stav – bezprostredne po vytáčaní
- krémový stav – jemné a rovnomerné kryštály
- pevný kryštalický stav – kryštály sa spoja do pevnej štruktúry
Krémová alebo pevnejšia konzistencia nie je chyba. Je to prirodzený dôsledok vývoja medu v čase.
Podrobne o kryštalizácii medu
Podrobnejšie vysvetlenie, prečo med kryštalizuje, čo robí glukóza, fruktóza, vlhkosť a prečo sa jednotlivé medy správajú rozdielne, nájdete na samostatnej stránke.
Keď med stvrdne
Stuhnutý med nie je automaticky chyba. Dôležité je vedieť, čo sa pri ňom dá reálne očakávať po zahriatí a čo už nie.
Nie každý med sa po zohriatí vráti do pôvodného číreho tekutého stavu. Mnohé medy len zmäknú a po čase znovu prirodzene stuhnú.
Ako roztopiť med (a prečo to nie je ideálne riešenie)
Med prirodzene kryštalizuje a môže stuhnúť. To je normálny jav, nie chyba kvality.
Med sa dá čiastočne zmäkčiť pomalým zahriatím približne do 40 °C, no spravidla nezíska späť úplne pôvodnú číru tekutú podobu — zmäkne, ale často ostáva aspoň sčasti kryštalický.
Šetrné zahriatie môže zmeniť konzistenciu medu, ale nemusí znamenať návrat do pôvodného stavu po vytáčaní.
Čo sa pri ohreve mení
Pri miernom zahriatí med zmäkne a lepšie sa používa, no výsledok závisí od typu medu, veľkosti kryštálov aj času pôsobenia tepla.
- môže nadobudnúť mäkšiu alebo krémovejšiu konzistenciu
- po čase opäť prirodzene stvrdne
- často si vyžaduje opakované roztápanie
Ako vrátiť med do pôvodného tekutého stavu
Vrátiť med do pôvodného tekutého a priezračného stavu si zvyčajne vyžaduje teploty, ktoré výraznejšie prekračujú odporúčanú hranicu približne 40 °C.
- môže dôjsť k oslabeniu niektorých prirodzených vlastností medu
- aj po úplnom rozpustení môže med neskôr znovu kryštalizovať
- číry tekutý vzhľad ešte neznamená, že med zostal v pôvodnom stave
Čím vyššia teplota a čím dlhší ohrev, tým väčšie je riziko, že sa zmenia niektoré prirodzené vlastnosti medu.
Podrobne o roztápaní medu
Na samostatnej stránke je vysvetlené, čo sa deje pri 40 °C, čo už znamená vyššia tepelná záťaž a prečo sa niektorý med len zmäkčí, ale nevráti sa do čírej podoby.
Pastovaný med ako praktickejšia forma
Ak vám prekáža tvrdnutie medu, jednou z praktickejších možností môže byť pastovaný med so stabilnou krémovou konzistenciou bez potreby opakovaného zohrievania.
Práve preto veľa ľudí uprednostní pastovaný med pred opakovaným roztápaním klasického kryštalizovaného medu.
Pastovaný med: prečo je krémový
Pastovaný med je med, pri ktorom sa pracuje s kryštálmi tak, aby zostali jemné a rovnomerné. Nejde o „cukor“, ale o riadenú štruktúru medu.
Pastovanie pomáha dosiahnuť jemnú krémovú konzistenciu bez potreby neustále sa naháňať za dlhodobou tekutosťou.
- jemná konzistencia
- dobrá roztierateľnosť
- praktické používanie bez opakovaného zohrievania
Na čom pri pastovaní záleží
Podstatné nie je len to, že med je krémový, ale ako táto štruktúra vznikla. Práve tu je rozdiel medzi obyčajným opisom a reálnym pochopením procesu.
Na podstránke je vysvetlené, ako sa menia kryštály pri pastovaní a prečo výsledok nie je tvrdý, ale jemný.
Podrobne o procese pastovania medu
Podrobnejšie vysvetlenie, praktické súvislosti a rozdiel medzi prirodzenou kryštalizáciou a riadenou krémovou formou nájdete na samostatnej stránke.
Skladovanie medu: najčastejšia chyba je teplo a vlhkosť
Med je stabilná prírodná potravina, ale nie je mu jedno, kde stojí a ako sa s ním zaobchádza.
Med skladujte v tme, v suchu, v uzavretom obale a pri stabilnej teplote.
- nevystavovať priamemu slnku
- nezohrievať opakovane len kvôli tekutosti
- chrániť pred vlhkosťou a kuchynskou parou
Prečo nie je tekutosť hlavný cieľ
Veľa ľudí si spája kvalitu medu s tekutosťou. V skutočnosti je to často len otázka pohodlia pri používaní. O kvalite rozhodujú skôr pôvod, spracovanie a skladovanie.
Keď sa zmení chuť alebo vôňa medu
Dôvodom môže byť nevhodné skladovanie, teplo, svetlo, vlhkosť alebo pachy z okolia. Med je lepšie chrániť než sa ho neskôr snažiť „naprávať“.
Ako spoznať pravý domáci med od včelára
Pravý med sa nedá spoľahlivo overiť domácimi testami ani len podľa vzhľadu. O kvalite rozhoduje najmä pôvod, konkrétny včelár, šarža a možnosť overenia – ideálne aj laboratórne.
Mnohé rady na internete sľubujú jednoduché testy, ako spoznať pravý med. V praxi však väčšina z nich nie je spoľahlivá a môže viesť k nesprávnym záverom.
Ľudia pri slovách med, domáci med alebo pravý med väčšinou nehľadajú len sladidlo. Hľadajú autentický pôvod, normálne spracovanie a dôveru, že vedia, čo kupujú.
Ako spoznať pravý med: čo nefunguje
- „Med musí vždy stuhnúť“ – nie vždy, závisí od zloženia (napr. agátový med kryštalizuje veľmi pomaly)
- „Keď je med tekutý, je zlý“ – tekutosť sama o sebe nič nehovorí o kvalite
- „Pravý med sa dá otestovať doma“ – domáce testy nie sú spoľahlivé
Vzhľad môže byť prirodzený, ale môže byť aj výsledkom spracovania.
Konkrétny včelár, konkrétna lokalita, konkrétna šarža. Keď sa dá med spätne priradiť k človeku, miestu a sezóne, je to omnoho silnejší základ než samotný vzhľad.
- známy pôvod
- dohľadateľný kontakt
- jasné označenie šarže
- zrozumiteľné vysvetlenie spracovania
- laboratórne overenie kvality (ak je k dispozícii)
Ak má med protokol z akreditovaného laboratória, ide o jednu z najspoľahlivejších foriem overenia kvality, pretože vychádza z merateľných údajov, nie zo vzhľadu alebo dojmu.
Čo ukáže overenie šarže a laboratórne dáta
Každá šarža medu môže mať vlastný rodný list šarže, kde je možné overiť jej pôvod, spracovanie a dostupné laboratórne výsledky.
- identifikácia konkrétnej šarže
- pôvod a obdobie zberu
- spôsob spracovania
- laboratórne parametre kvality (napr. enzymatická aktivita, HMF)
Takéto overenie umožňuje vidieť med nie ako anonymný produkt, ale ako konkrétny prírodný produkt s dohľadateľným pôvodom a dátami.
Pravý domáci med je dohľadateľný
Ak sa dá zistiť, kto med vyprodukoval, kde vznikol, akej je šarže a ako bol spracovaný – a ideálne aj laboratórne overený – ste bližšie k realite než pri anonymnom produkte bez dát.
Ako čítať etiketu medu
Etiketa je miesto, kde sa pri mede stretáva marketing s realitou. Preto je dôležité vedieť, ktoré údaje majú skutočnú váhu.
Čo má na etikete najväčšiu váhu
- meno včelára alebo výrobcu
- lokalita a pôvod
- šarža
- typ medu a sezóna
Na čo si dať pri etikete pozor
- veľké sľuby bez vysvetlenia
- nejasný pôvod
- marketingové formulácie bez dohľadateľnosti
Pri mede je vždy lepší konkrétny údaj než pekná veta bez obsahu.
Prečo sú šarža a protokol vyššia úroveň istoty
Ak niekto pri mede tvrdí nadštandard, najférovejší základ je ukázať šaržu a ak je to možné, aj dokumentáciu alebo protokol k danej šarži.
Ako overiť med: pôvod, šarža a dôkaz
Pri mede nestačí pozerať len na farbu, hustotu alebo lesk. Najväčšiu váhu má dohľadateľný pôvod, konkrétna šarža a pri vyššej úrovni overenia aj protokol.
1) zadáte číslo šarže z pohára
2) otvorí sa rodný list šarže
3) uvidíte pôvod a dostupné dokumenty
- konkrétny pôvod
- konkrétna šarža
- dostupné protokoly a údaje
- vyššia transparentnosť
MIJA LAB: sledovanie kvality šarže v čase
Na rozdiel od bežného testovania medu, ktoré hodnotí produkt len v jednom čase, MIJA LAB sleduje kvalitu konkrétnej šarže medu v čase a ukazuje, ako sa môže meniť v závislosti od skladovania a spracovania.
Bežná dôvera stojí na konkrétnom včelárovi, lokalite a šarži. Vyššia úroveň istoty vzniká tam, kde sú dostupné aj merania, metodika, protokoly a opakované sledovanie tej istej šarže.
Na podstránke MIJA LAB je vysvetlené, čo znamená MIC, diastáza, HMF a prečo jednorazový výsledok ešte nemusí povedať celý príbeh.
Kde nájdete dokumentáciu ku konkrétnej šarži
Samostatné stránky ukazujú konkrétnu šaržu, protokol, vysvetlenie výsledkov a pri vybraných šaržiach aj detailnejšiu dokumentáciu.
Med od včelára – priamo z včelnice
Včelárstvo MIJA je rodinná včelnica v okolí Nitry. Med vzniká v konkrétnej sezóne, na konkrétnom stanovišti a patrí ku konkrétnej šarži.
Každý pohár sa dá spätne priradiť k sezóne a šarži. To je základ dôvery pri mede od včelára.
Med nevzniká ako neobmedzená priemyselná výroba. Každý rok a každá sezóna sú iné a práve preto je šarža dôležitá.
Kontakt → dohoda termínu → osobné prevzatie. Pri odovzdaní je známa sezóna aj šarža medu.
- med zo známeho stanovišťa
- konkrétna sezóna a konkrétna várka
- bez anonymného miešania pôvodu
Telefón / WhatsApp: 0907 717 644
E-mail: vcielkamija@gmail.com
Lokalita: Nitra a okolie
Dostupnosť závisí od sezóny a aktuálnych zásob.
Časté otázky o mede
Najčastejšie otázky, ktoré ľudia riešia, keď hľadajú med, domáci med alebo pravý med.
Prečo med kryštalizuje?
Kryštalizácia je prirodzený proces, ktorý závisí najmä od zloženia medu a od podmienok skladovania. Nie je to automatický znak falšovania.
Je tekutý med vždy lepší?
Nie. Tekutosť je len jedna vizuálna vlastnosť. O kvalite medu viac povie pôvod, spracovanie, skladovanie a dohľadateľnosť šarže.
Čo je pastovaný med?
Pastovaný med je med s jemnou, krémovou konzistenciou, pri ktorom sa pracuje so štruktúrou kryštálov tak, aby zostali drobné a rovnomerné.
Z čoho sa med skladá?
Med obsahuje najmä prirodzené cukry, vodu, enzýmy, organické kyseliny, minerálne látky a pri nektárových medoch aj peľové zrná.
Ako overím šaržu medu?
Zadajte číslo šarže z pohára do formulára na tejto stránke. Ak je dostupný rodný list šarže alebo dokumenty, otvorí sa konkrétny záznam k danej šarži.
Kde nájdem číslo šarže na pohári?
Najčastejšie na etikete alebo na dne pohára. Šarža má byť čitateľná priamo na výrobku.
Ako spoznám pravý domáci med?
Najsilnejšie znaky sú konkrétny včelár, konkrétny pôvod, dohľadateľná šarža a normálna transparentnosť. Domáce triky nie sú dôkaz.
Môže med vyvolať alergickú reakciu?
U citlivých osôb sa môže ojedinele vyskytnúť alergická reakcia aj po konzumácii medu, najmä ak obsahuje peľové alergény.
Je med vhodný pre deti do jedného roka?
Nie. Med nie je vhodný pre deti do 12 mesiacov z dôvodu rizika detského botulizmu.
Ako správne skladovať med?
Med skladujte v suchu, v tme, v uzavretom obale a pri stabilnej teplote. Vyhýbajte sa zbytočnému zohrievaniu a vlhkosti.
Tento web je edukatívny. Med je potravina, nie liek.
Zdroje a odborné pozadie
Odborné zdroje, ktoré podporujú vysvetlenia na tejto stránke. Slúžia ako podklad k fyzikálnym, chemickým a metodickým súvislostiam medu.
Zobraziť zdroje
-
Slovenská akadémia vied – Laboratórium apidológie a apiterapie:
Ing. Juraj Majtán, DrSc., MBA, FIFST -
Metodiky a vysvetlenia k testovaniu medu:
Medové laboratórium -
Codex Alimentarius – štandard pre med:
Standard for Honey (PDF)
Zdroje slúžia ako odborné pozadie k hodnoteniu kvality medu, jeho fyzikálnym vlastnostiam, spracovaniu a overovaniu. Med je potravina, nie liek.